Opisný slohový postup

Cieľom opisného slohového posupu je opísať niečo alebo niekoho tak, aby si to iný človek vedel predstaviť.

Využíva vymenovanie vlastností a znakov - enumeráciu. Takisto využíva logický postup - od podstatných po menej podstatné znaky, alebo podľa fyzických vlastností. No a tretí typický znak je následnosť činnosti. Využíva a vyskytuje vo viacerých jazykových štýloch:

• hovorovom
• administratívnom
  • posudok, životopis, administratícny referát/správa
• náučnom
  • obdorný výklad, opis pracovného postupu
• publicistickom - reportáž
• umeleckom
  • lyrika, epika

Základný slohový útvar je opis, ďalšími žánrami sú charakteristika a posudok.

Druhy opisu

Opis môže byť:

• podľa výberu jazykových prostriedkov
  • statický
  • dynamický
• podľa postoja autora
  • objektívny
  • subjektívny
• podľa komunikačnej sféry
  • jednoduchý
  • odborný
  • umelecký

Statický

Popisuje vlastnosti a znaky daného predmetu, osoby, no nie činnosti. Môže to byť aj opis prostredia, zvierat, osôb…. Môže mať formu praktického alebo odborného opisu v bežnej komunikácii, ale môže sa vyskytovať aj v umeleckej sfére ako opis prostredia.

Jednotlivé časti opisu sú pevne zomknuté. Každá veta prináša novú informáciu, text je hutný. Väčšinou je tento opis objektívny. Najčastejšie sa tam vysktyujú podstatné a prídavné mená. Slovesá sú najčastejšie iba pomocné a neurčité. Nie sú tam činnostné slovesá. Nachádza sa tam menné vyjadrovanie. Nachádzajú sa oznamovacie vety a často sa tam objavujú viacnásobné vetné členy. Často sa tam nachádzajú podraďovacie súvetia.

Tretím syntaktickým znakom je Výpustka - elipsa: Z výpovede je vypustené, vynechané sloveso - najčastejšie sloveso, ktoré sa tam dá doplniť.

Aká matka, taká katka.

Dynamický

Opis pracovného postupu, činnosti, alebo objektu v pohybe. Využíva plnovýznamové činnostné slovesá. Využíva ho náučný štýl, umelecký a publicistický štýl.

Jedným zo žánrov je opis pracovného postupu. Prvá časť je vymenovanie nástrojov a materiálov a druhým krokom je samotný postup. Používa autorský plurál. Využíva sa logickosť a príčinná súvislosť.

Sú tri spôsoby ako urobiť zo statického opisu dynamický:

• byť + meno -> sloveso
• súvetia sa skracujú na malé vety
  • pridávajú dynamiku bez slovies
• subjektívny opis z pohľadu autora

Objektívny

Čo najvernejšie, najpresnejšie zachytáva znaky opisovaného javu. Autor nevyslovuje žiadne svoje honotenie alebo stanovisko, len vymenúva vlastnosti. Používa neutrálne / bezpríznakové slová a nocionalizmy - pojmové slová a jednoznačné slová. Nachádza sa v náuňom štýle, či v administratívnom štýle.

Subjektívny

Autor vyjadruje svoje hodnotiace stanovisko, svoj postoj, svoj názor opisovaného javu. Nachádzajú sa tam aj umelecké slová a podobne. Stretneme sa s ním v umeleckom štýle, publicistockom štýle a vo sfére masmediálnej komunikácie. Špecifickým žánrom je Karikatúra, ktorá môže mať aj výtvarnú formu, ale aj slovnú. Slovná karikatúra má za cieľ zosmiežniť, kritizovať, alebo poukázať na nejaký jav. Využíva hlavne hyperbolu (zveličnenie), ale aj frazeologizmy a metaforu.

Umelecký opis

Inak citovo zafarbený, náladový opis. Stretneme sa s ním v umeleckej literatúre. Využíva veľmi veľa umleckých prostriedkov. Za cieľ má vyvolať istý dojem/náladu. Podstata celého umeleckého vnímania je tu zrakové vnímanie. Umelecký opis sa uplatňuje hlavne v epike, ale aj lyrike.

Charakteristika

Kým opis zachytáva vonkajší vzhľad a vlastnosti, Charaktesistika zachytáva vonkajšie aj vnútorné vlastnosti. Pomer vonkajšieho vzhľadu k vlastnostiam by mal byť asi 1:2. Taksto môže byť objektívna a subjektívna. Potom sa delí:

• podľa výberu jazykových prostriedkov
  • priama
  • nepriama
• podľa počtu zachytených objektov
  • individuálna
  • skupinová
  • porovnávacia

Kompozícia je závislá od autorského zámeru, ale stále musí mať nejakú logiku.

Odborná charakteristika sa vyskytuje v odbornej a pracovnej komunikácii, najčastejšie ako charakterisitka páchateľa trestného činu alebo nejakého pozudku na súde. Na základe objektívnej charakteristiky sa často vyvádza nejaký záver.

Subjektívna charakteristika sa vyskytuje v bežnj komunikácii - hovorovom alebo umeleckom štýle. Autor ju využíva aj na hodnotenie istého javu.

Priama charakteristika využíva vymenovanie vlastností osoby abstraktnými podstatnými menami alebo akostnými prídavnými menami. Nepriama charakteristika vystihuje vlastnosti postavy na základe jej konania.

Individuálna charakteristika sa týka iba jedného predmetu/osoby. Vyskytuje sa hlavne v Umeleckom štýle ako charakteristika jednotlivca. Formou individuálnej charakteristiky je aj posudok a autocharakteristika a tieto sa narozdiel od charakteristiky jednotlivca vyskytujú v administratívnom štýle. Autocharakteristika býva súčasťou beletrizovaného životopisu a motivačného listu.

Posudok je útvar, ktorý pomenúva vlastnosti človeka a posudzuje jeho zručnosti a schopnosti. Je to žáner oficiálnej komunikácie a teda musí mať istú formu. Má formu úradného listu. Posudok by mal obsahovať:

1. pracovnú pozíciu
2. kariérny postup
3. hodnotenie výsledkov
4. posúdenie a odporúčanie