Všeobecné vlastnosti živých sústav

PRÍRODA: - živá - neživá

pre živú a neživú prírodu platia rovnaké zákony, rozdiel medzi živou a neživou prírodou je život

Život - osobitná, kvalitatívne vyššia organizácia hmoty

Hranica medzi živou a neživou prírodu je bunka.

Živá sústava = organizmus - jednotka zivej prirody, ktora je schopna plnit vsetky svoje zivotne funkcie Súbor organizmov toho istého druhu je populácia

Chemické zloženie

organické anorganické
kyslík uhlík
kremík vodík
hliník kyslík
železo dusík
vápnik síra
… fosfor

pre živé organizmy sú typické makromolekulové látky - sacharidy, lipydy, bielkoviny, nukleové kyseliny

štruktúra

neživá príroda

viacmenej homogénne látky

živá príroda

zložitá hierarchická štruktúra; atómy tvoria makromolekuly, makromolekuly tvoria organely, organely bunky, bunky tkanivá, tkanivá orgány, orgány organizmus

tkanivo / pletivo - súbor buniek rovnakého pôvodu, tvaru a funkcie

orgán - súbor tkanív / pletív spolupracujúcich na jednej funkcii

tok látok, energii a informácií

tok informácií

v užšom zmysle - tok genetickej informácie pri rozmnožovaní v širšom zmysle - akákoľvek komunikácia

tok látok a energií

metabolizmus - súbor všetkých procesov, ktoré sa dejú v organizme

rozlišujeme ho na:

Ide stále o nejaký príjem, premenu a výdaj látok, či energií. z tohto hľadiska je metabolizmus otvorený systém

regulácia

Chemické reakcie v organizme regulujú katalytické bielkoviny menom enzýmy a u vyšších živočíchov aj hormóny.

Všetky reakcie v organizme vedú do udržania stálosti vnútorného prostredia - HOMEOSTÁZA

reprodukcia

Organizmy majú geneticky danú snahu a schopnosť rozmnožovať sa - kvôli udržaniu druhu / rodu.

Pre zachovanie druhu, resp. pre podobnosť dcérskych orgánov na tie rodičovské je potrebná dedičnosť. Súčasť dedičnosti je aj tzv, premenlivosť - čiže dcérsky organizmus je aspoň trochu odlišný. Vďaka premenlivosti sa dokážu organizmy prispôsobiť na výkyv prostredia.

Úrovne organizácie živých sústav

Nebunkové organizmy - Vírusy

Sú to veľmi jednoduché organizmy, zložené len z nukleovej kyseliny v bielkovinovom obale - Nukleoproteínové častice. Nemajú štruktúru bunky. Rozmnožovať sa dokážu iba pomocou hostiteľa.

Jednobunkové organizmy

Ich telo tvorí jedna bunka, ktorá je schopná vykonávať všetky telesné funkcie, vrátane rozmnožovania.

Bunkové kolónie

Bunkové kolónie môžu vznikať aj z prokaryotických aj eukaryotických buniek. Vznikajú keď sa bunky po rozdelení neodsťahujú preč. Bunky môžu byť (ale väčšinou nie sú) funkčne špecializované.

Mnohobunkové organizmy

Vyvinuli sa z eukaryotických buniek. Aby sa tak stalo, museli medzi bunkami nastať tieto rozdiely:

Bunky rovnakého tvaru, pôvodu a funkcie sa združujú do tkanív / pletív. Z pletív vznikajú orgány - orgán - súbor tkanív/pletív, ktoré spolupracujú na určitej funkcii.

Indivíduá vyššieho rádu

Diferenciácia vzniká medzi jedincami.